TAK ČO, BUDE SA ŤAŽIŤ...?

„Dúfam, že nie...!!!“, odpovedám na čoraz častejšie otázky , ktoré mi kladú obyvatelia nášho, a nielen nášho, okresu. Som rád, že problematika prípadnej ťažby uránu začína rezonovať v mysliach občanov stredného Považia. Žiaľ, nie u všetkých . U niektorých dlho trvá, kým si uvedomia, aké následky pre náš región by mala prípadná ťažba uránovej rudy, nehovoriac o jej spracovávaní.

Už len samotný prieskum zhruba pred 40 rokmi spôsobil rapídny úbytok vody v potokoch Selca a Kálnice, keď sa navŕtalo do 400 dier do hĺbky 150 metrov. Nehovoriac o úniku karcinogénneho radónu, ktorý cez tieto „komíny“ unikal do ovzdušia a o devastácii okolia v blízkosti vrtov, ktoré je možné vidieť ešte dnes.

A čo to ten „urán“ vlastne je? Aspoň v stručnosti: je to tmavošedý kovový prvok objavený r. 1789. Je to najťažší prvok nachádzajúci sa v prírode. Z uránovej rudy môže byť použitá iba malá časť. Vo väčšine uránových baní je percento uránového kovu veľmi nízke, zhruba 0,1-1%. Každá tona obohateného uránu, ktorá sa predáva na voľnom trhu, predstavuje až 40 000 ton sutiny ako radioaktívneho odpadu.Uránové bane sú často nechránené a vietor a dážď šíria smrtiaci karcinogénny prach z ťažby, ktorý kontaminuje okolitú krajinu.

Čo sa týka konkrétne Inoveckého pohoria, údaje sú známe spred 40 rokov, kde predpokladajú výdatnosť rudy 0,06% - 0,16%, čo by znamenalo pri odhadovanom množstve 2000 – 6000 t doslova milióny ton kontaminovanej hlušiny, ktorou by zaviezli všetky doliny. A aby som v tej katastrofickej, ale ak sa neprebudíme i možnej vízii pokračoval, hrozí totálne narušenie ekosystému. Odlesnia sa plochy pre ťažbu, narušia spodné vody, ktoré dodávajú vlahu koreňom stromov, hluk, prach a vibrácie zeme vyženú z Považského Inovca všetko živé a následne nastane rádiioaktívne zamorenie priestoru a poddolovaním postupne vzniknú prepadávajúce sa holokopce.Že zbytočne straším? Nuž , odporúčam návštevu lokalít, kde sa ťažila uránová ruda. A nemusí to byť iba v susednej ČR.

Vlani pri debatách s občanmi som sa nezriedka stretával i s takýmito názormi : „No a čo, aspoň sa vytvoria pracovné miesta.“, alebo niektorí starostovia hovorili: „Veď obec bude z toho profitovať, budú nám dávať peniaze na rozvoj obce...“

Nuž, ono je to inak , a aj to inak je ešte inak, ako hovoril jeden starý múdry rabín.

Región stredného Považia nie je odkázaný na pár pracovných miest, ktoré by eventuálne vznikli, ak by došlo k tomu najhoršiemu. Tento región, čo sa týka pracovných miest, je dosť vyťažený, čo môžu potvrdiť hlavne zamestnávatelia. A peniaze, ktoré by dostávali obce? V „Rozhodnutí o určení prieskumného územia“ zo 4.júna 2007, ktoré sa týkalo Hôrky nad Váhom a Kálnice, je v bode „Úhrada za prieskumné územie“ uvedené:„ Držiteľ prieskumného územia je povinný platiť úhradu podľa par.23 ods. 1 geologického zákona 3000 Sk za každý začatý rok a za každý začatý km2, t.j. 13 km2 x 3000 Sk, t.j. 39 000 Sk, slovom tridsaťdeväťtisíc korún slovenských (!!!) ročne.“ Podľa par. 23 geologického zákona, ods. 3 je 50 % úhrady príjmom Environmentálneho fondu a 50 % príjmom obcí, na ktorých sa prieskumné územie nachádza (sic !!!).

Ak by došlo k samotnej ťažbe, tak by určite tých peňazí bolo viac. Ale - pre koho? Obce, vkatastri ktorých by sa ťažilo, by sa začali pomaly, ale isto, vyľudňovať. Veď ktože by už chcel bývať v zamorenom a totálne zdevastovanom životnom prostredí, kto by chcel, aby sa rodili postihnuté deti? Takže pre koho by boli tie peniaze?

Chcem veriť, že obyvatelia stredného Považia si uvedomia, že neexistujú peniaze, ktoré by vyvážili poškodenie zdravia ich a budúcich generácií , ako aj nenapraviteľné škody na životnom prostredí tohto nášho krásneho kraja.

A kto je v pozadí tohto pre obyvateľov SR dehonestujúceho projektu? Sú to kanadské súkromné ťažiarske firmy (bližšie na: www.stopuranu.sk), ktoré vlastná vláda legislatívou donútila ísť preč z domáceho územia, aby nedošlo k devastácií prekrásnej kanadskej prírody.

Som osobne presvedčený, že to bola filozofia „choďte tam, tam sa dá kúpiť každý a všetko a za lacný peniaz, tam je legislatívne prostredie pre vás veľmi vhodné...“

Ako už iste viete, za výdatnej pomoci Greenpeace sa podarilo vyzbierať do 60 000 podpisov na petičných hárkoch „Stop uránu“ hlavne na východnom Slovensku, kde je plánovaná ťažba v Jahodnej. Táto 1.časť bola odovzdaná ministrovi životného prostredia, ktorý cez svojho štátneho tajomníka odkázal, že sa pri rozhodovaní o prípadnej ťažbe bude prihliadať na názor občanov žijúcich v danom regióne.

Som rád, že myšlienku zachovania prírody a kvality životného prostredia po určitom čase prijali za svoju už všetci starostovia považského mikroregiónu, a nielen jeho. Nie bez zaujímavosti je, že pre záchranu Považského Inovca sa podarilo skôr získať samotných občanov, ako niektorých ich predstaviteľov.

Veľmi vysoko hodnotím stanovisko primátora Nového Mesta nad Váhom, ktoré povedal na vlaňajšom ostatnom MsZ, ako aj jednoznačne prijaté uznesenie poslancov proti akejkoľvek ťažbe, ktorá by narušila ráz Inoveckého pohoria, čo by malo nedozierny dopad na areál nielen veľmi navštevovanej Zelenej vody, ale i na aktivity rozvoja turizmu vôbec. Očakávam, že podobné uznesenia prijmú všetky obecné zastupiteľstvá, čím sa vytvorí určitá protiváha snahám súkromných zahraničných firiem o drancovanie nášho štátu. K tomu je však potrebné, aby aj občania Nového Mesta nad Váhom, a nielen tí, ktorí majú v tejto lokalite chaty, nielen tí, ktorí navštevujú toto pohorie za účelom prechádzok po lese a zberu hríbov, ale všetci, ktorí si uvedomujú, že nebezpečný radón, karcinogénny rádioaktívny prach vznikajúci pri mletí uránovej rudy a pri vysúšaní kalových polí ohrozí generačne zdravie ľudí v okruhu desiatok, ak nie stoviek kilometrov od zdroja a zdevastuje prírodu na stovky rokov. Že zahraniční investori, ktorí tu už zainvestovali nemalé finančné zdroje a vytvorili stovky pracovných miest, budú fabriky sťahovať do lepších podmienok, že sem už nepríde ani koruna zahraničných investícií, že skončia zatiaľ svetoznáme kúpele Piešťany, znehodnotia sa podzemné zdroje pitnej vody od Piešťan až po Trenčín. Tých negatívnych dopadov je veľmi veľa. V každom prípade si treba uvedomiť túto hrozbu. A dá sa v tom niečo spraviť práve teraz! Ak to nezachytíme na začiatku, tak ohrozíme nielen seba, ale hlavne budúce generácie.

Ako keby som počul: „Ale ako to ja môžem ovplyvniť? Som len radový občan!.“
Ako? No predsa tak, že vyjadrím svoju vôľu na petičnom hárku svojím podpisom. Ak nepomôže petícia, existuje ešte inštitút referenda.

Som však presvedčený (zatiaľ), že bude postačovať petícia, že súčasná vláda nedovolí devastáciu životného prostredia a neohrozí zdravie svojich občanov ťažbou uránu. Napokon, to nie je vládny záujem, ale zahraničných spoločností.

Za účelom zjednotiť v tomto smere postup sa stretávajú starostovia nášho regiónu. Naposledy sa zišli 12.decembra v Kálnici, kde sa prijal určitý postup a stanovili sa úlohy zúčastneným starostom najmä ohľadne osvety a informovanosti občanov. Napokon k tomu by mal prispieť i tento článok. Všetky ostatné informácie vrátane petičných hárkov, ako aj organizovanie aktivistov z jednotlivých obcí na získanie čo najväčšieho počtu podpisov, získajú občania na príslušných obecných úradoch a u starostov.

Ing. Ján Kišš, prednosta
Obvodného úradu v Novom Meste nad Váhom