S PODPOROU EÚ MODERNIZÁCIA ŽELEZNÍC

Jedným zo strategických cieľov SR v procese európskej integrácie je napojenie na európsku dopravnú sieť. Požiadavka modernizácie vybraných železničných tratí vychádza z koncepcie európskych dopravných koridorov definovaných na II. Paneurópskej konferencii ministrov dopravy r. 1994. Vzhľadom na to, že sa táto problematika týka aj nášho mesta , iste bude záujímať aj našich čitateľov , čo sa vlastne deje.

Štát vlastní dopravnú cestu, ktorú spravujú Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) a podľa požadovaných parametrov zabezpečujú prevádzkyschopnosť železničnej siete. ŽSR ako správca železničnej infraštruktúry teda pokračuje v modernizácii V. rýchlostného koridoru. Jeho celková dĺžka je 2831 km a spája 6 európskych krajín: Taliansko, Slovinsko, Chorvátsko, Maďarsko, Slovensko a Ukrajinu. Koridor cez naše územie vedie cez Bratislavu - Žilinu - Košice až po štátnu hranicu s Ukrajinou a jeho dĺžka je 536 km. Finančné prostriedky, ktoré majú ŽSR k dispozícii , však nemôžu pokrývať rozsiahle investičné akcie novostavieb a rekonštrukcií. Tieto projekty sa realizujú s podporou Európskej únie (EÚ), na ktoré sa tieto finančné prostriedky účelovo viažu.

Podstatnou podmienkou pri financovaní projektov z fondov EÚ je zabezpečenie súladu týchto projektov s podmienkami a schopnosti informačného systému používať informácie a funkcie iného systému uplatňovaním spoločných štandardov. Tieto spolu so zvýšením bezpečnosti patria medzi základné piliere budúceho Európskeho integrovaného železničného priestoru, ktorého základy vytvorila najmä legislatíva EÚ r. 2001. Železničný systém nemôže byť plne konkurencieschopný bez odstránenia technických a prevádzkových špecifikácií jednotlivých železničných systémov. Medzi jednotlivými sieťami zotrvávajú. významné rozdiely, ktoré sa dlhodobo využívali, aby chránili svoje národné záujmy, resp. záujmy svojho národného železničného odvetvia.

Harmonizácia technických a prevádzkových špecifikácií transeurópskeho železničného systému je pre voľný pohyb vlakov a príslušných zariadení vo vnútornom európskom trhu životne dôležitá. Postupné zavedenie jednotného systému si vyžaduje dlhodobé úsilie a strategické plánovanie železníc na niekoľko desaťročí dopredu , čo sa premieta do strategických a rozvojových plánov modernizácie.

Z Kohéznych fondov EÚ sa financuje aj modernizácia železnične trate Trnava – Nové Mesto nad Váhom, úsek Piešťany – Nové Mesto nad Váhom. Výstavba začala v marci 2006. Projekt schválila Európska komisia (EK) v Bruseli v decembri 2004. Celkové oprávnené náklady projektu predstavujú čiastku 89,316 mil. EUR, (74% hradí EÚ a 26% štátny rozpočet (ŠR) SR). Stavebné práce, ktorých súčasťou je aj výstavba podjazdu na Piešťanskej ul. v Novom Meste nad Váhom , prebiehajú podľa časového harmonogramu. Termín ukončenia je naplánovaný na december budúceho roku.

Strategické ciele rozvoja železničnej infraštruktúry sa aj v tomto úseku zameriavajú v prvom rade na modernizáciu koridorov zvýšením traťovej rýchlosti, úpravou staníc a zastávok, vybudovaním mimoúrovňových krížení železnice s pozemnými komunikáciami, sanáciou železničného spodku, atď.

Realizácia projektov infraštruktúry hradená z prostriedkov EÚ a spolufinancovaná zo ŠR, si vyžaduje kvalitnú prípravu projektov, aby poskytnuté finančné prostriedky boli vynakladané účelne, efektívne a v maximálne možnom rozsahu. Len tak bude možné dosiahnuť predpokladaný pomer financovania 85 % z EÚ a 15 % zo ŠR. V prípade, že EÚ neschváli maximálnu čiastku 85 %, vyplynú z toho vyššie nároky na ŠR. Ak tieto prostriedky nebudú súčasne navýšené aj v ŠR, pre SR to bude znamenať, že nebude môcť čerpať pridelené prostriedky EÚ v plnom rozsahu.

Ďalšou etapu modernizácie železničnej trate, ktorá sa dotkne nášho mesta , je úsek NOVÉ MESTO NAD VÁHOM – PÚCHOV. Odhadované náklady stavby sú 730 mil. EUR. Stavba je rozdelená na tri projekty. Práce na prvom úseku Nové Mesto nad Váhom – Zlatovce by mali začať r. 2008. Po ukončení modernizácie sa tu odhaduje doprava 157 vlakov za deň, ktoré môžu dosiahnuť rýchlosť do 160 km/h.