OD PRVEJ PÍSOMNEJ ZMIENKY 745 ROKOV

     Naše mesto sa v tomto roku stretáva s významným jubileom - 18. marca uplynie 745 rokov odvtedy, čo uhorský panovník Belo IV. vydal listinu, v ktorej sa dokázateľne po prvý raz v histórii spomína Nové Mesto nad Váhom. Problematika prvej písomnej zmienky nebola donedávna celkom jednoznačná. Vo všeobecnosti sa za prvú písomnú zmienku o Novom Meste nepovažovala spomínaná listina z roku 1263, ale privilégium Bela IV. z roku 1253, teda dokument, ktorý by mal byť o desať rokov starší. Žiaľ, táto listina, ktorou Belo IV. mal dať obyvateľom Nového Mesta za preukázanú vernosť počas tatárskeho vpádu dôležité privilégiá, sa vo svetle dôsledného bádania stala nehodnovernou. Jeden z najvýznamnejších slovenských odborníkov na stredoveký listinný materiál prof. Richard Marsina v druhom diele svojho Slovenského diplomatára vydanom v roku 1987 dokázal, že listina z roku 1253 bola vyhotovená v oveľa neskoršom období ako v tom, do ktorého sa hlásila. Rečou odbornej terminológie ide o novoveké falzum. Túto skutočnosť akceptuje aj mesto. Pretože pri oslavách výročia prvej písomnej zmienky v roku 1993 sa brala do úvahy listina z roku 1253, nastáva v súčasnosti paradoxná situácia, keď si mesto po 15 rokoch bude pripomínať „len“ 745. výročie.

     Na význam a dôležitosť najstaršieho písomného dokladu o našom meste poukazuje aj stála expozícia v Podjavorinskom múzeu. V historickej časti expozície sa vymedzil priestor pre exponáty, ktoré majú návštevníkovi navodiť atmosféru doby, v ktorej Nové Mesto nad Váhom vykročilo prvým krôčikom do histórie.

     Najvýraznejším exponátom je faximile listiny z roku 1263 s privesenou pečaťou. Pečať je otočená reverzom – rubom, na ktorom je heraldicky čisto stvárnený dvojkríž ako hlavná figúra panovníckeho erbu Bela IV. Je to vlastne len úlomok kráľovskej pečate, pretože na origináli, z ktorého sa vyhotovil odliatok, sa nezachovala časť s kruhopisom. Vzácnosťou sú aj dve drobné strieborné mince – denáre Bela IV. Z obdobia jeho panovania (1235-1270). Detaily týchto mincí si možno lepšie prezrieť na štyroch veľkých farebných zväčšeninách. Portrét Bela IV. nie je len na jednom z denárov, ale aj na rytine prevzatej zo staršej literatúry ilustrujúcej dobovú situáciu, v ktorej sa panovník ocitol počas tatárskeho vpádu v roku 1241. Na pozadí je bojujúce vojsko a spustošená krajina s horiacimi domami - takto mohlo vyzerať aj okolie Nového Mesta po vpáde Tatárov. Do kontextu najstaršieho písomného záznamu o Novom Meste nad Váhom určite patrí aj v blízkosti vitrín vystavená románska krstiteľnica. Je to vzácna sakrálna pamiatka pochádzajúca z novomestského rímskokatolíckeho kostola z čias, keď ho spravovali benediktíni. Práve týmto mníchom z Pannonhalmského kláštora sv. Martina kráľ Belo IV. daroval listinou z roku 1263 Nové Mesto nad Váhom a ďalšie tri obce. Spoločne sa do nej začítame v budúcom čísle.