Z histórie novomestských jarmokov

Z histórie novomestských jarmokov

Jedinečná jarmočná atmosféra, ktorá sa sotva dá s niečím porovnať, to je Novomestský jarmok s dlhoročnou tradíciou.

Podstata jarmokov síce vždy spočívala v obchodovaní –  predávaní a nakupovaní, ale bolo to zároveň miesto bezprostrednej ľudskej komunikácie, zbližovania ľudí, ale zároveň i zdroj zábavy a kultúrnych zážitkov.

Právom usporiadať jarmoky v minulosti nedisponovala každá sídelná lokalita. Muselo to byť hospodársky vyspelé mesto, alebo mestečko, aby mu panovník mohol udeliť tzv. trhové privilégiá. Takým mestečkom Nové Mesto určite bolo už za panovania Žigmunda Luxemburského v Uhorsku (1387 – 1437), pretože práve tento uhorský kráľ v roku 1435, okrem viacerých dôležitých výsad, udelil nášmu mestu právo usporiadať výročné trhy.

 Podľa tohto práva „sa Mestu umožňuje každoročne na sviatok sv. Prokopa (9. júla) a začiatkom veľkého pôstu (pohyblivý sviatok naviazaný na Veľkú noc, ktorý mohol pripadnúť na obdobie od polovice februára do polovice marca) a týždeň pred a  týždeň po spomínaných sviatkoch odbavovať v meste výročné trhy (jarmoky) podľa zvyklostí, za akých sa konávajú v slobodných mestách. Okrem toho sa Novomešťania môžu riadiť a užívať všetky práva, výsady a imunity v takom rozsahu, ako ich používajú a riadia sa nimi mešťania, hostia a obyvatelia mesta Trnavy. Okrem toho žiaden obchodník nemôže v meste bez osobitného povolenia richtára a prísažných vyložiť na predaj, ani strihať súkno a nastrihané predávať na lakte okrem domácich obyvateľov. Rovnako nikto nemá právo v spomínanom meste vyberať trhové poplatky ani na týždenných trhoch, ktoré sa tu zvyknú konať každý pondelok, ani na vyššie spomínaných jarmokoch na sv. Prokopa a na začiatku Veľkého pôstu.“.

Novomešťania užívali toto jarmočné právo aj v nasledujúcich storočiach. V roku 1550 ich potvrdzuje kráľovským privilégiom Ferdinand I.. Kráľ Maximilián II. listinou vydanou 2. apríla 1576 najskôr potvrdil dovtedajšie štyri jarmoky, ktoré sa konali v deviatu nedeľu pred Veľkou nocou, zvanou Septuagesima, v prvú nedeľu po Veľkej noci, ktorá niesla názov Quasimodogenity, na sviatok sv. Prokopa a na sviatok Narodenia Panny Márie (8. septembra).

Posledný uvedený jarmok bol zo všetkých najnavštevovanejší, pretože sa konal v čase novomestských hodov. Narodenie Panny Márie ako vieme je patrocíniom farského kostola v Novom Meste nad Váhom. V ďalšom texte listiny Maximilián rozširuje Mestu jarmočné právo, a to na sviatok Premenenia Pána (6. augusta) a ďalší sa mal konať v nedeľu pred sviatkom sv. Tomáša apoštola (21. decembra).

Všetkých účastníkov novomestských jarmokov zobral panovník pod svoju osobitnú ochranu. Ďalšie - posledné rozšírenie jarmočného práva došlo za kráľa Ferdinanda III., ktorý v roku 1637 potvrdil trhové privilégium Maximiliána, pričom rozšíril počet jarmokov o jeden, ktorý ustanovil na druhý deň po sviatku sv. Trojice. V októbri roku 1815 dovtedajšie trhové privilégiá potvrdil aj František I. Podľa trhového práva malo Nové Mesto nad Váhom uskutočňovať počas roka až sedem jarmokov.

Hlavným centrom výročných trhov bolo vždy námestie. Dobové pohľadnice jarmočného námestia nám odkrývajú čaro novomestských jarmokov. Všade sú ľudia - kupujúci a predávajúci, priam počuť čulú vravu medzi nimi, vedľa šiatrov stoja kone a vozy, z ktorých sa tiež predáva tovar. Samozrejme pri organizovaní jarmokov sa nezabúdalo ani na samotných návštevníkov – hostince a početné kaviarne boli akoby zriadené len pre tento jarmočný deň.

Z objektov na námestí bola najdôležitejšia tzv. Vážnica. Bola priam dominantou jarmočného námestia. Najskôr skutočne slúžila na váženie, neskôr tu bol veľmi populárny hostinec. Hostincov bolo samozrejme viac, jednak na samotnom námestí, ale aj v priľahlých uliciach. Pri takom veľkom sústredení ľudí sa stávalo, že medzi jarmočníkmi a tiež i návštevníkmi sa vyskytli spory, či šarvátky. Tie riešili jarmoční richtári, ktorých volilo predstavenstvo mesta.

Mäso a mäsové výrobky sa mohli predávať len čerstvé a kvalitné. Na to dozerali tzv. dozorcovia mäsa (inspektormacelli).

Tradícia jarmokov pokračovala aj v medzivojnovom období. Po druhej svetovej vojne zanikli.

Prvý novodobý novomestský jarmok sa uskutočnil od 29. septembra do 1. októbra 1978. Bol to nepochybne dobrý nápad vtedajšieho vedenia mesta, keď v rámci osláv 725. výročia udelenia mestských práv si takýmto spôsobom pripomenuli svetlé stránky novomestskej histórie.

Z ideologických dôvodov sa jarmok nemohol konať v čase novomestských hodov, tak ako tomu bolo v minulosti. Hoci sa tento prvý jarmok uskutočnil prakticky až v jeseni, bol mimoriadne úspešný. Zúčastnili sa na ňom obchodné organizácie z celého Slovenska, žiadaný tovar ponúkali aj obchodníci z Čiech.

Už na tomto prvom novodobom jarmoku sa návštevníci mohli do sýta občerstviť a užiť si sprievodné zábavné podujatia. Účasť bola mimoriadna. Hoci to tak pravdepodobne ani nebolo naplánované, týmto podujatím sa obnovila tradícia novomestských jarmokov. Do Nového Mesta sa vrátil duch starých jarmokov. Spočiatku sa jarmočné podujatie opakovalo každý druhý rok, ale od roku 1982 sa uskutočňovalo každoročne. V poradí druhý ročník jarmoku, ktorý sa konal v dňoch 26. -28. septembra 1980 hodnotil kronikár mesta ako významné hospodársko- obchodné podujatie mesta. Odhadoval, že za pekného počasia počas týchto troch dní navštívilo jarmok až 150 tisíc ľudí.

V súčasnosti sa jarmok neplánuje na koniec septembra, ako za socializmu. Pri určení termínu sa berie do úvahy štátny sviatok Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska (15. september). Jarmok sa začína spravidla v prvý piatok po tomto sviatku v nadväznosti na jarmok v Trnave. V tento rok sa bude konať 22. až 24. septembra - v piatok, sobotu a v nedeľu.  Na ňom sa budú realizovať remeselné trhy a uskutočnia sa podujatia kultúrneho programu. Ale to hlavné čo robí jarmok jarmokom nebude určite chýbať ani teraz - duch starých jarmočných trhov.

Tešíme sa na vás.

fotografie:

František I. listinou z roku 1815 potvrdil Novému Mestu nad váhom dovtedajšie jarmočné
privilégiá. Originál v Štátnom archíve v Trenčíne. Foto V. Polák.

Novomestský jarmok na dobovej pohľadnici z konca 19. st. Budova v prostriedku je Vážnica.

Pohľad na juhovýchodnú stranu námestia počas konania jarmoku. Dobová pohľadnica
z konca 19. st.

text: PhDr. Jozef Karlík