DEŇ VÍŤAZSTVA NAD FAŠIZMOM

Príhovor primátora mesta Ing. Františka Mašlonku

Vážení hostia,
dovoľte mi, aby som Vás privítal tu, v parku Jozefa Miloslava Hurbana, pri pomníku venovanom kapitánovi Vasilijovi Petrovičovi Ljubovskému, ktorý utrpel ťažké zranenia pri oslobodzovaní nášho mesta a na ich následky zomrel. Človek, ktorý má zásluhu na oslobodení nášho mesta, nám zároveň pripomína aj koniec najhoršieho a najtragickejšieho vojnového konfliktu v dejinách.

Je to symbolické. Koniec jedného konkrétneho života a začiatok pre tých, ktorým sa podarilo prežiť... Vojna, ktorá aj v úplnom závere zabíjala a ktorá zmenila, či bohužiaľ ukončila, životy miliónov ľudí, bola zároveň o niekoľko dní minulosťou. Svet, ktorý spoločnými silami pred sedemdesiatimi deviatimi rokmi porazil fašizmus, si už zaslúžil pokoj. Šesť vojnových rokov znamenalo utrpenie, biedu, beznádej, zomieranie. Na európskom kontinente si koniec druhej svetovej vojny pripomíname 8. mája, keď bola podpísaná bezpodmienečná kapitulácia Nemecka. No až hrôzostrašný útok atómovými bombami na japonské mestá Hirošima a Nagasaki v auguste 1945 a následné ukončenie bojov v Tichomorí, znamenali naozajstný koniec vojny. Vojny, ktorá nevinných popravovala len za ich etnický pôvod, bojujúcich nechala v krutých podmienkach zomierať na frontoch, obyčajných ľudí prinútila hladovať a siahnuť si až na úplné dno. A hospodárstvo? To bolo vo všeobecnosti podriadené len vojenským záujmom. Na obyčajný život chýbalo úplne všetko... Čo však nechýbalo, bolo odhodlanie a schopnosť pomáhať si v najťažších chvíľach, nechýbalo hrdinstvo miliónov menných aj bezmenných, mužov aj žien, ktorí nezaváhali a rozhodli sa. Rozhodli sa ísť brániť svojich najbližších, svoj dom. Nad čím rozmýšľali pri odchode? Dúfali,  že sa vrátia? To sú už ale otázky bez odpovedí, lebo aj preživší od nás postupne odchádzajú.

Vážení hostia, my všetci ale musíme poznať odpovede na otázky, ktoré sa nás bytostne dotýkajú. Vieme sa aj my podieľať na mieri? Alebo, vieme ho aj my udržať? Možno mi odpoviete protiotázkou – ako? Odpoveď by bola : no predsa zodpovedným správaním sa nás všetkých. V mnohých situáciách nemyslieť len na seba, ale aj na iných. Zároveň si vysvetľovať a spájať súvislosti, študovať dejiny, nepodliehať pozlátku, pod ktorým sa môže skrývať lož. Možno by nás prekvapilo, koľko odpovedí by sme našli. A jednu máme hneď v citáte Harryho Trumana, bývalého amerického prezidenta, ktorý po skončení vojny povedal : „Musíme vybudovať nový svet, omnoho lepší svet, v ktorom sa bude rešpektovať večná dôstojnosť človeka“. 

Vážení hostia, majme tieto pravdivé slová neustále na pamäti a vážme si mier, lebo vie byť veľmi, veľmi krehký.