Osobnosti Nového Mesta nad Váhom

Lukáš z Nového Mesta (? - 1424)

husitský kňaz a ideológ, jeden zo zakladateľov mesta Tábor. Udržiaval styky s Petrom Chelčickým. Vodca táborských vojakov, ktorí prepadávali sídla feudálov. Roku 1424 na ceste do Nového Mesta nad Váhom zajatý a v Českom Krumlove upálený. Autor nezvestného eucharistického traktátu.

Jakub Haško (27.apríla 1622 – 19.októbra 1695)

nitriansky sídelný biskup, mecén. Za svojho pôsobenia v Novom Meste nad Váhom pozdvihol mesto hospodársky aj kultúrne, pri farskom kostole založil školu, v ktorej sa popri latinčine a nemčine vyučovalo aj po slovensky. Vykonal rozsiahlu prestavbu novomestského kostola v barokovom štýle. V čase častých vojenských pohybov sa postaral o bezpečnosť mesta prostredníctvom banderiálnych oddielov. Svojou staviteľskou aktivitou a šírením kultúry vryl nezmazateľnú kultúrnu stopu nielen v Novom Meste, ale i v Beckove v Pobedime, Čachticiach.

Ján Abrahámffy (1662 - 14. apríla 1728)

rodák z Nového Mesta nad Váhom, barokový básnik. Autor prvej tlačenej slovenskej modlitebnej knižky pre ľud - Knižka modlitieb nábožných, v ktorej sa odzrkadlili aj aktuálne dobové témy. Napísal i niekoľko ďalších spisov.

Ondrej Plachý (18. januára 1755 - 7. októbra 1810)

spisovateľ, publicista a pedagóg, redaktor Starých novín literárního umení. V Novom Meste pôsobil od roku 1804 do svojej smrti. Vydal okrem iného aj opravený Tranoscius. Je pochovaný na miestnom cintoríne.

Samuel Jurkovič (9. februára 1796 - 13. júla 1873)

významný ľudovýchovný pracovník, zakladateľ slovenského ochotníckeho divadla, priekopník slovenského družstevníctva. V Novom Meste sa mu v roku 1924 narodila dcéra Anička, jedna z prvých slovenských herečiek, ktorá sa neskôr stala manželkou Jozefa Miloslava Hurbana. V Novom Meste pôsobil v rokoch 1817-1833 ako učiteľ a notár.

Jozef Weisse (23. november 1812 – 1904)

židovský rabín, zakladateľ židovskej reálky, autor prvej slovenskej židovskej biblie. Zaslúžil sa o vznik a rozvoj stredného školstva v Novom Meste nad Váhom. Osobne intervenoval u panovníka Františka Jozefa I. aby schválil a podporil snahy o vybudovanie novej školskej budovy. Po jej postavení v nej zriadili reálku, a jej prvým riaditeľom sa stal Jozef Weisse. Pre študentov reálky Weisse preložil do slovenčiny židovskú bibliu, ktorá vyšla v roku 1930.

Anička Jurkovičová-Hurbanová (6. apríla 1824 – 2. februára 1905)

divadelná ochotníčka, jedna z prvých slovenských herečiek, dcéra Samuela Jurkoviča, manželka Jozefa Miroslava Hurbana. Detstvo prežila vo svojom rodisku – v Novom Meste nad Váhom. Vystupovala so štúrovskou ochotníckou družinou v Sobotišti.

Michal Chrástek (29. mája 1825 - 28. júna 1900)

rodák z Nového Mesta n.V. významný literárny historik, zberateľ ľudovej slovesnosti a publicista. Prvý tajomník Matice slovenskej, spisovateľ a organizátor slovenského kultúrneho života, prispievateľ do slovenských novín a časopisov, predovšetkým do Štúrových Slovenských národných novín a ich literárnej prílohy Orla tatranského. Autor viacerých odborných spisov.

Július Markovič (21. decembra 1860 - 19. decembra 1913)

lekár, významný národovec. K pozdvihnutiu kultúrneho a národného života občanov v Novom Meste nad Váhom prispel roku 1897 založením Ľudovej banky, čím sa ľud vymanil z moci úžerníkov. Jeho pričinením vznikol v meste Čítací kruh, ktorý propagoval slovenskú literatúru a usporadúval vlastenecké výlety.

Rudolf Markovič (20. apríla 1868 - 20. novembra 1934)

advokát v Novom Meste nad Váhom, verejný činiteľ, neskôr zvolenský župan, potom verejný notár v Novom Meste. Spoluzakladateľ Ľudovej banky a Považských novín. Roku 1918 člen Slovenskej národnej rady a signatár Martinskej deklarácie.

Igor Hrušovský (21. februára 1879 - 24. mája 1937)

politik a významný publicista. Zakladateľ a redaktor Považských novín vydávaných v slovenskom národnom duchu v Novom Meste nad Váhom. Dopisovateľ mnohých slovenských novín, autor viacerých publikácií.

Július Bodnár (8. októbra 1870 - 4. júla 1935)

slovenský historik a spisovateľ, etnograf, publicista. Roku 1911 vyšla jeho najvýznamnejšia národopisná monografia Myjava. Je autorom viacerých životopisov významných národovcov. Po roku 1918 bol redaktorom myjavského týždenníka Slobodný Slovák, neskôr Novín spod Bradla i redaktorom Knižnice školákov a členov výboru Muzeálnej slovenskej spoločnosti a Matice slovenskej. Roku 1919 sa stal členom Slovenskej národnej rady.

Ľudmila Podjavorinská - Riznerová (26. apríla 1872 - 3. marca 1951)

popredná slovenská spisovateľka, predovšetkým literatúry pre deti. Roku 1947 menovaná národnou umelkyňou. Vyvrcholením jej tvorby sú veršované rozprávky zo života zvierat, v ktorých vymanila slovenskú literatúru pre deti z područia mravokárnosti a zároveň vytvorila diela vyžarujúce optimizmus, vyzdvihujúce lásku, priateľstvo i tvorivú činnosť. V Novom Meste nad Váhom žila plných štyridsať rokov - od roku 1910 do svojej smrti.

Janko Jesenský (30. decembra 1874 - 27. decembra 1945)

významný slovenský básnik a spisovateľ. V rokoch 1904 - 1905 pôsobil ako koncipient u advokáta Rudolfa Markovi¬ča. Pobyt v Novom Meste je obdobím jeho nástupu na literárnu dráhu a tunajšie malomestské prostredie mu poskytlo nejeden námet na literárnu tvorbu.

Ivan Markovič (3. júna 1888 - 16. februára 1944)

právnik, sociálnodemokratický politik. Príslušník mladšej generácie hlasistov - prúdistov. V Novom Meste nad Váhom žil od roku 1891 do čias štúdií. V rokoch 1909-1914 s krátkymi prestávkami šéfredaktor časopisu Prúdy, v rokoch 1920-1925 minister vo vláde Československej republiky. Neskôr poslanec Národného zhromaždenia a v rokoch 1935-1938 prvý podpredseda poslaneckej snemovne Národného zhromaždenia. Po rozbití republiky väznený v Dachau a Buchenwalde, kde aj zomrel

Ján Hrušovský (4. februára 1892 - 7. marca 1975)

rodák z Nového Mesta nad Váhom, slovenský redaktor, publicista a spisovateľ. V slovenskej žurnalistike prvý raz výrazne ovplyvnil náklad novín uverejňovaním zábavných a dobrodružných románov na pokračovanie.

Dominik Štubňa - Zámostský (20. decembra 1905 - 21. decembra 1970)

spisovateľ pre deti a mládež. Pracoval v školstve. Vo svojej tvorbe sa úspešne venoval aj historickej próze. Napísal: V klepci na líšky, Príhody od Hrona, Na výslní a iné diela. V Novom Meste nad Váhom pôsobil ako učiteľ, od roku 1932 v kratších časových úsekoch, v roku 1947 sa v Novom Meste natrvalo usadil.

Alexander Pockody (21. augusta 1906 - 12. februára 1972)

básnik, spisovateľ, poľnohospodársky odborník. Bol redaktorom časopisu Svojeť a Postup. Vo svojich dielach stvárňoval dedinský život v sociálnom zápase a triednych rozporoch. Najznámejšie romány: Zmŕtvychvstanie Jána Kasalu a Klasy pod oblohou. Z básnických zbierok je známa Slávnosť a Posolstvo ľuďom zeme. V Novom Meste nad Váhom žil od roku 1953.

Peter Matejka, akad. mal. (26. júna 1913 - 10. februára 1972)

novomestský rodák -vysokoškolský profesor, výrazná osobnosť v slovenskom maliarstve. Vniesol doň prísnu výtvarnú disciplínu, úsilie o klasickú harmóniu, vyváženosť obsahu i formy. Vystavoval v Prahe, Paríži, Bruseli, Benátkach, Moskve, Leningrade, Haagu, Štokholme, Havane a inde.

Július Gábriš (5. decembra 1913 - 13. novembra 1987)

cirkevný hodnostár (prepošt, generálny vikár, apoštolský administrátor, biskup), cirkevný historik. V Novom Meste nad Váhom pôsobil ako správca farnosti a prepozitúry Panny Márie. Svojimi článkami a monografickým dielom Dejiny Prepozitúry Panny Márie v Novom Meste nad Váhom (1968) výrazne prispel k prehĺbeniu poznania histórie Nového Mesta nad Váhom a blízkeho okolia.

Elena Čepčeková (26.januára 1922 – 6. januára 1992)

poetka, autorka zbierok básní, rozprávok pre deti a dievčenských románov, učiteľka. Je autorkou diel pre deti a mládež so širokým tematickým a druhovým rozpätím. Jej knihy sú určené pre najmenších (leporelá) až po dospievajúcich (dievčenský román). V Novom Meste nad Váhom pôsobila v rokoch 1958 – 59 ako riaditeľka domu osvety.

Juraj Krén (26. apríla 1923 - 9. septembra 1969)

rodák z Nového Mesta nad Váhom, významný maliar. Patril ku generácii slovenských výtvarníkov, ktorých formovalo pražské kultúrne prostredie. Reprezentant figuratívneho maliarstva, vyrastajúceho zo slovenskej moderny a obohateného svojským prijímaním poznatkov z vývinu svetového výtvarného umenia.

Miroslav Ďurža (8. júna 1944 – 13. augusta 2006)

výtvarník, grafik, významný slovenský karikaturista. Podstatnú časť tvorby venoval kreslenému humoru. Bol držiteľom významných ocenení z domácich i z medzinárodných karikaturistických súťaží. S jeho menom sa spájajú začiatky prvej karikaturistickej súťaže na Slovensku Novomestský osteň. Diela z voľnej výtvarnej tvorby (krajinky, portréty a zátišia) prezentoval na viacerých samostatných výstavách. Venoval sa aj ilustratívnej tvorbe. Mnohé z jeho diel, prevažne figurálne kompozície, sú súčasťou stálej expozície Podjavorinského múzea.